Obuch
Mgr. Peter Obuch, PhD
etnomuzikológ
Slovenských kapiel venujúcich sa keltskej hudbe je ani čoby na prstoch jednej ruky nešikovného stolára zrátal (a potom, čo umrela, resp. do kómy upadla skupina Keltieg, ešte menej). Ich rady pred časom (2013) rozšírilo mladé muzikantské trio Páni času, ktorému začiatkom tohto roka (2017) vyšiel debutový CD nosič. Jeho názov Zelené sihote (podľa slovenskej balady objavujúcej sa na tomto albume vo dvoch podobách) možno vnímať aj symbolicky – tak ako sihoť z oboch strán obmývajú ramená rieky a za ňou sa zlievajú, tak je tvorba Pánov času charakteristická miešaním slovenskej, keltskej hudobnej tradície a stredovekých koreňov.

Celkový zvuk nahrávky pozitívne ovplyvnila spolupráca so špičkovým J Studio Trnava. Mix je otázka vkusu; pre mňa osobne by niektoré stopy mohli mať menej gajdošský zvuk a gajdy mohli byť viac vnorené do ostatných nástrojov. Ucho poslucháča, ktorý nie je členom Cechu slovenských gajdošov, by pookrialo a pocit z nahrávky by bol kolektívnejší.

Pozrime sa však na muziku. Ako už bolo naznačené, na albume sa mieša viacero vplyvov. Slovenský živel sem zjavne prináša gajdoš s dlhou folklórnou praxou a duša celého projektu Lukáš Lacko. Hneď prvá zmes Od Kostolian druhý dom hrdo priznáva tú najírečitejšiu časť (nielen) slovenského gajdošského repertoáru – šteklivé piesne (tie možno nájsť aj vo sviežom Hopaj čupaj). Popri ľudových piesňach ale Páni času siahajú aj po starších slovenských prameňoch (Vietorisov kódex, zbierka Anny Szirmay-Keczerovej) a treba povedať, že celkom šikovne (Hopaj čupaj zaujme výraznou kombináciou melódií, v Bosorkách „zoslaďákovanie“ szirmayke svedčí). Stredoveké kúsky reprezentujú napr. poľská Bugurodzica či Medvedí tanec. Z keltského sveta siahajú Páni skôr po súčasnej autorskej tvorbe (McGoldrick, TinWhistler, Brian Finnegan). Táto časť repertoáru má svoju silu aj vďaka Lackovmu sugestívnemu píšťalkárskemu prejavu; táto interpretačná rovina mu (popri gajdách) veľmi sedí. V neslovenskom materiáli muzikanti nemajú takú potrebu aranžérsky prikladať ruku k dielu ako v prípade domáceho. Srdce milovníka keltštiny isto zmäkne a oko stredovekára zaslzí, no ak chcú Páni času časom osloviť aj širšie zástupy, nebolo by na škodu aranžérsky si vziať trochu na paškál tradične pokojne plynúce inštrumentálky, v ktorých slovenské ucho poľahky zablúdi. Viaceré skladby by potrebovali nožnice producenta ako soľ; po preškrtaní by získali väčší ťah na bránu. Albumu by isto pomohlo aj viac spevu – či už samotného Lukáša, ktorý napriek krátkej praxi skrýva potenciál a ukazuje peknú farbu, alebo hosťujúcej Petry Karolusovej (jej príjemne rozvlnený, clivý prejav dostáva titulnú baladu tam, kam si to poslucháč prial, a ani o tom nevedel). Ak sa do budúcna Páni času viac rozospievajú, výrazne zvýšia svoj komunikačný potenciál. Pekným príkladom je vtipný remake talianskej koledy s kozákovskou slovnou hračkou (Piva), ale aj slovenské gajdoštiny, pri ktorých vidno, ako zrazu zafunguje spojenie spevu a vtipu medzi inštrumentálkami.

Produkčný debut Pánov času Zelené sihote je príjemným oživením slovenskej hudobnej scény kombinujúcej rôzne tradície a žánre (či si to už nazveme world music, alebo nie) a zároveň sľubným štartom jednej kapely. Z vlastnej skúsenosti viem, že obliekanie slovenskej piesne do cudzieho (nového, iného…) šatu, nie je vec jednoduchá. Toho, že výsledkom vie byť prvoplánová lopata, sme na Slovensku, žiaľ, svedkami až zbytočne často. Páni času však Zelenými sihoťami jednoznačne dávajú najavo, že nemienia kĺzať po povrchu. Výsledok je raz viac, raz menej vydarený, no z albumu zjavne cítiť chuť hľadať vlastnú a poctivú cestu. A to nie je málo.

Rusko
Ing. Milan Rusko
spoluzakladateľ CSG

V minulosti tvorili u nás nahrávky gajdošskej hudby publikované na nosičoch väčšinou len doplnok k vokálnej, sláčikovej a inej inštrumentálnej hudbe a gajdy sa vyskytovali len v jednej, či dvoch pesničkách albumu (rôzne antológie ľudovej hudby, album Má pan otec gajdy od Slovenského gajdošského združenia, a podobne, ale platí to aj pre nový CD album FS Gymnik). Ojedinelé monotematické „gajdošské“ albumy bývali zamerané na určité geografické gajdošské oblasti (nahrávky súboru Ponitran, profilové CD Jozefa Zboroňa, album Goluska, či Gajdoši I.,). Kazeta Gajdošská hudba zase podávala seriózny prehľad o stave tradičnej gajdošskej hudby v gajdošsky-aktívnych etnografických oblastiach Slovenska. Nahrávky z rôznych ročníkov festivalu Gajdovačka zase dokumentovali výkony účastníkov daného ročníka. Albumy teda spravidla spracovávali určité časové obdobie, boli fixované na určitú geografickú oblasť a obsahovali aj istý dokumentárny a náučný aspekt.

Nový album ZELENÉ SIHOTE sa programovo vymyká všetkým týmto obmedzeniam. PÁNI ČASU sa v ňom svojou hudbou prezentujú ako „nezávislí od času“, kombinujúc hudbu z rôznych historických epoch. Predstavili sa však zároveň ako „páni priestoru“, lebo kombinujú charakteristiky hudby a nástroje z rôznych vzdialených kultúr napĺňajúc tak koncepciu world-music.
PÁNI ČASU nekombinujú len muzikologicky, historicky, či štýlovo príbuzné melódie, ktoré by k sebe „pasovali“ ako záhradné ruže do kytice. Túlajú sa skôr po rôznych hudobných sihotiach – močaristých lúkach, riečnych ostrovčekoch i suchých vŕškoch, a zbierajú kytičky z veľmi rozmanitých poľných kvetov. Ich jediným aspektom výberu je atraktívnosť melódie a hudobno-estetická kombinovateľnosť do nových, zaujímavých spojení.

Hudobná formácia Páni času má dnes troch členov. Základnými inšpiráciami gajdošského štýlu multiinštrumentalistu Lukáša Lacka je tradičný prejav slovenských gajdošov predovšetkým z oblasti Pohronského Inovca, tradičná írska a škótska hudba a jej dnešné spracovania, a hra španielskych gajdošov. Technicky i svojou hudobnou predstavivosťou dnes jednoznačne patrí k tým najlepším slovenským gajdošom. Pri hre na píšťale je fascinovaný írskym štýlom nátisku, nasadzovania, práce s tónom a zdobenia, ktorý s obľubou (a treba priznať, že pôsobivo) používa aj pri interpretácii slovenských ľudových melódií.

Tým povestným krkom, ktorý drží hlavu kapely je Lukášova hudobná a životná partnerka Zuzka Hanusová, usmievavá hráčka na bodhráne, či bubne, ktorá ale ovláda aj štýl hry na tamburíne, aký by sme skôr očakávali pri interpretácii ohnivej juhotalianskej tarantely. S chuťou používa i množstvo dômyselných perkusií vlastnej výroby. Naviac prekvapila výborným zvládnutím dychových nástrojov. Jej skvelé šalmajové party dodávajú nahrávkam skutočnú renesančnú vôňu.

„Basa tvrdí muziku“ v tomto zoskupení neplatí. Tu neustály tep kapely vytvárajú predovšetkým bicie nástroje s výrazným gitarovým rytmickým sprievodom málovravného, ale dôrazného a presného Jána Kostolányho. Gitara naviac vytvára aj zaujímavé a nezvyklé harmonické podklady, a je isto plnohodnotným nástrojom, bez ktorého by toto trio nemohlo dosiahnuť svoj hutný, zároveň rytmicky pestrý i harmonicky nápaditý zvuk. Jednu baladu, ktorej názov nesie i celý album, si zaspievala aj Petra Karolusová, ktorá v minulosti s členmi Pánov času spievala v rôznych hudobných zoskupeniach. Petre sa na nahrávke podarilo predviesť prirodzený spevný prejav, ktorý prispel k pôsobivosti tejto kompozície.

Albumom ZELENÉ SIHOTE sa poslucháčovi predstavuje vyzretá kapela so svojim vlastným novým moderným hudobno-estetickým názorom, ktorý vychádza z poznania estetiky svojich hudobných koreňov, výborného zvládnutia techniky hry a nápaditých aranžmánov. Nebojte sa, že vás gajdošská hudba po čase začne nudiť – to vám pri PÁNOCH ČASU isto nehrozí.

V piatok 3.3.2017 v Bratislavskom Kamel klube sa odohral znamenitý kocert Pánov času, spojený s krstom ich prvého CD Zelené sihote. Krstným otcom bol Andrej Jobus (Vrbovské vŕby, Vrbovskí výťazi), ktorý uviedol album do života extraktom z Echinacei. Počas samotného koncertu boli prezentované tri druhy gájd a v priebehu následnej voľnej zábavy mnoho daľších, stretli sa tu totiž muzikanti nielen z Bratislavy, ale aj Brna, Nitry, Oravskej Polhory či z Hriňovej.
Tento zážitok si môžete pripomenúť fotkami v našej galérii alebo zostrihom z koncertu.

 

Prečítajte si odborné recenzie na album Zelené sihote. Ak by ste mali o CD záujem, na stránkach Pánov času sa dočítajte ako.

Rusko „Albumom ZELENÉ SIHOTE sa poslucháčovi predstavuje vyzretá kapela so svojim vlastným novým moderným hudobno-estetickým názorom, ktorý vychádza z poznania estetiky svojich hudobných koreňov, výborného zvládnutia techniky hry a nápaditých aranžmánov.“

 

Celá recenzia Milana Ruska tu.

 

Obuch „Páni času Zelenými sihoťami jednoznačne dávajú najavo, že nemienia kĺzať po povrchu.“

 

Celá recenzia Petra Obucha tu.

Gajdošské Fašiangy

30.rokov stretnutí s človečinou

Na úvod treba povedať, že som neabsolvoval všetkých 30 ročníkov Gajdošských Fašiangov v Malej Lehote, začal som pomáhať Bercovi Garajovi a Milanovi Ruskovi s inšpíciou programu asi pri treťom ročníku. Už len cesta z Nitry do Malej Lehoty bola pred takmer tridsiatimi rokmi zážitkom. Nemali sme autá, mobilné telefóny ani maily, takže po asi štyroch hodinách s prestupovaním v Zlatých Moravciach, alebo v Novej Bani sme sa dopravili krátko predpoludním do krčmy v Malej Lehote a fašiangy mohli začať. V tých deväťdesiatych rokoch minulého storočia som mal vďaka možnosti pomáhať skvelým gajdošom a zároveň aj organizátorom stretnutia gajdošov, spoznať vtedy ešte žijúce a aktívne hrajúce osobnosti gajdošského sveta. Mená ako Jozef Rajnoha, Domin Garaj, Eliáš Levásovský, Jozef Kostúr, Jozef Zboroň, Ján Fernéza, Ján a Milan Šteskovci, Tibor Koblíček či Juraj Michelík, ale pre mňa hlavne Bernard Garaj st. majster výrobca a muzikant. Pod jeho majstrovským vedením som urobil svoje prvé hrajúce gajdy. Obdobie deväťdesiatich rokov minulého storočia malo ešte iné zaujímavé črty gajdošského života, ktoré už takmer celkom zmizli. Ladenie nástroja a vzťah gajdoša k svojim gajdám.

Stačilo prísť popoludní na chodbu Kultúrneho Domu v Malej Lehote a vstúpili by ste do sveta zvláštnej kakofónie neidentifikovateľných zvukov. Nuž, každý gajdoš si vtedy ladil a chránil svoje gajdy. Gajdy v tých minulých časoch bolo treba pred každým gajdovaním naladiť a to si vyžadovalo trpezlivosť a skúsenosť, pretože trstinové, bazové, neskôr mosadzné piskory s pridaným klarinetovým plátkom si vyžadovali starostlivosť. A toto bol čas a priestor na odovzdávanie si skúseností s výrobou ale i spôsobom ladenia nástroja a načúvaniu príbehov medzi societou málo početnou o to však zaujímavejšou, pánmi gajdošmi. Stretnutia na gajdošských fašiangoch mali vždy obrovský človečenský rozmer dlhé rozhovory o nástroji, o piesňach, trvali na ubytovaní do skorého rána. Samozrejme sa to vždy nezaobišlo bez koštovania zabíjačkových špecialít, dobrého vína a vysoko percentnej „minerálky“. Novým fenoménom gajdošského sveta dnes už samozrejmým je meno majster Juraj Dufek. Prišiel mi raz list, áno, rukou písaný na adresu domov s textom :“Pán Daloš rád by som sa zúčastnil festivalu gajdošské fašiangy, volám sa Juraj Dufek zahral by som na gajdy, ktoré som si vyrobil podľa knihy profesora Garaja.“ no a prišiel hotový majster, ktorého gajdy a v mnohých nástrojoch piskory, budete počuť aj na 30.ročníku festivalu, aj vďaka ktorému, sa gajdošská tradícia na Slovensku nielen zachovala, ale s nástrojmi stabilnými v ladení rozvinula do dnešnej podoby tento festival bol inšpiráciou pre Gajdovačku v Oravskej Polhore, kde sa gajdoši stretávajú už 18 rokov. Samostatnou kapitolu tvorí stretávanie sa slovenských gajdošov na zasadnutí Cechu slovenských gajdošov, ktorý prešiel od recesistickej podoby zasadnutí u Domina v krčme vo Veľkej Lehote do podoby občianskeho združenia tvoriaceho projekty pre podporu a zachovanie gajdošskej tradície na Slovensku. Aj s prispením cechu sa aj keď nie celkom tak ako by sme si predstavovali darí viesť mladých k láske ku gajdám a gajdošskej tradícii ako takej. Myslím že dosť bolo retrospektívy, aj keď príbehov a faktov z 30-ročnej tradície stretávania sa gajdošov v Malej a Veľkej Lehote i Jedľových Kostoľanoch by bolo na slušne hrubú knihu, zostáva mi poďakovať za možnosť stretávania sa s úžasnými ľuďmi ktorými nepochybne gajdoši a v dnešnej dobe aj gajdošky sú.

Dobré zdravie vinšujem všetkým gajdošom, výrobcom nástrojov, gajdoškám, organizátorom festivalu i všetkým návštevníkom tohto jedinečného podujatia.

S úctou

DRAHOŠ DALOŠ

Ctení páni majstri cechu gajdošského, vážení tovariši, milí učni.
 
V rámci Gajdošských fašiangov (1.-2.-3. marca 2019) sa bude v sobotu 2. marca 2019 o 09:30 hod. vo Veľkej Lehote konať Valná hromada cechu. Jej súčasťou, okrem iných dôležitých bodov, bude ako už býva zvykom i prijímanie nových učňov, tovarišov i majstrov nášho gajdošského cechu. Títo by mali buď na podnet svojich učiteľov, majstrov, alebo pri tovarišoch z vlastnej vôle podstúpiť pred cechové majstrovské zhromaždenie a zložiť skúšky potrebné pre ďalší postup v hierarchii cechu (učni budú len predstavení). Preto chcem poprosiť všetkých tých ktorých sa to týka, tj. majstrov a tovarišov, aby radu cechu prosím informovali. Je potrebné brať na zreteľ okrem zvládnutej techniky hry na gajdy i vek (pre učňov ktorí by chceli robiť skúšky na tovariša je ročník nar. 2001) a doba pôsobenia na poste učňa, príp. tovariša (3 roky).
 
Rada CSG.

Vážení gajdoši a priaznivci cechu gajdošského.

  • Ako každý rok, tak ani  tento nie je výnimkou , že po Gajdovačke (Medzinárodný gajdošský festival )v Oravskej Polhore, začína príprava na druhý významný gajdošský sviatok a tou sú Gajdošské fašiangy .Festival gájd sa začína piatkom v Malej Lehote a pokračuje sobotným programom vo Veľkej Lehote a Jedľových Kostoľanoch.Všetko potom vyvrcholí nedeľnými svätými omšami vo všetkých usporiadateľských obciach.Termín podujatia 1.-2.-3.marca 2019 .Pomaly ale isto pripravujeme program a zostavu účinkujúcich z Našich  ale i vzdialenejších zahraničných končín.Po konečnom rozhodnutí ktoré je tak trochu aj vo Vašich rukách , budete oficiálne pozvaní a informovaní so všetkým čo k tomu prináleží, (program , ubytovanie ,strava  a cestovné výlohy ). Keďže , sa v rámci tohoto podujatia koná vždy v sobotu dopoludnia Valná hromada cechu , tentoraz vo Veľkej Lehote  , je potrebné aby ste sa do programu zapojili i tí členovia cechu s ktorými sa z časového dôvodu  do hlavného programu nepočíta. Veď účasť na gajdošskej schôdzi je po členskom príspevku Vaša druhá bohumilá povinnosť .Prísť aspoň na jeden deň , stretnúť sa s gajdošmi , priateľmi a známymi je predsa fajn. Účastnikom hromady poskytnú zúčastnené obce celodenné stravovanie .Cestovné výlohy a ubytovanie budú okrem účinkujúcich uhradené i pochôdzkárom , ktorí sa do fašiangového programu zapoja po dohode s organizátormi, teda cechom a obcami.Na  ďalší rok sa gajdoši a gajdošské skupiny prestriedajú  tak , aby možnosť účinkovať na festivale dostali postupne všetci tí  ktorí o to prejavia záujem .Na záver by sme  mali  voči Vám jedno prianie .Aby sme sa na gajdošských ale i folklórnych podujatiach stretávali častejšie , aj keď nie sme na ne usporiadateľmi pozvaní . Stretnutie pri gajdošskej muzike je pre Nás všetkých príjemné na ktoromkoľvek  festivale .Tak ako tomu bolo aj na  gajdošskom dvore v Detve .Tu ste osobnou účasťou a svojou hrou oslovili široké masy divákov  ktorí sa na dvore pristavili práve kvôli Vám .Ono nakoniec osobnými hráčskymi  stretnutiami a tým aj štýlmi hry na gajdy Nás všetkých po inštrumentálnej stránke posúvajú dopredu .Tak úroveň Slovenskej gajdošskej kultúry môže veselo napredovať . Rada CSG.

NOVO PRIDANÉ:

 

Pozrite si pozvánku na Gajdošský dvor 2019 v Detve na našom facebooku.

(pre tých čo nemajú facebook si pozvánku môžu stiahnuť „TU“)

Video: Matúš Kovár hrá na hrubých gajdách v SĽUKU

29.-30. september – Babohorská jeseň (Oravská Polhora)

13. – 16. september – World Music Festival Bratislava

Bližšie info TU

7.- 9. september 2018 – Gajdovačka,

Medzinárodný gajdošský festival (Oravská Polhora)

Bližšie info TU

Gazdovanie na Hriňovských lazoch (Hriňová) 17. – 18.8.2018

Bližšie info TU

HONTIANSKA PARÁDA HRUŠOV 17. – 18. 8. 2018

Bližšie info TU

NAJBLIŽŠIA UDALOSŤ

3.-5. august – Podroháčske folklórne slávnosti (Zuberec)

Bližšie info TU

Milí gajdoši.

S hlbokým smútkom Vám oznamujeme, že dňa 14-tého júla 2018, v sobotu večer vo veku 76.rokov nás navždy opustil vzácny človek Milan Štesko. Bol jedným zo zakladajúcich členov gajdošského cechu a znamenitý znalec Valaskej kultúry na Slovensku. Ešte pred týždňom sa zúčastnil na Podpolianskych folklórnych slávnosti 2018 v Detve ako člen poroty na súťažnej prehliadke výrobcov ľudových hudobných nástrojov Instrumentum excellens, na ktoré dostal pozvanie na základe doporučenia rady CSG. Pri tejto príležitosti navštívil aj Gajdošský dvor, kde sa s mnohými z nás stretol v priateľskej besede. Svojou skromnosťou a záujmom o dianie vo dvore bol jeho ozdobou. Tí, ktorí ste ho poznali, venujte mu tichú spomienku.

Česť jeho pamiatke.

Rada CSG.

 

Pohrab bude vo štvrtok 19. Júla o 12.00 hodine v krematóriu v Kremničke.

Najbližšia udalosť.

22. júl – Festival Goralskej kultúry GORALFEST

pod Pilskom a B. Horou (Sihelné)

Viac info TU

Najbližšia udalosť.

14. júl – 15. júl – Bačovské dni Malatiná

Viac info TU

Milí gajdoši a priatelia cechu gajdošského. Tak ako vlani, i tento rok Rada cechu v spolupráci s dôvernými priateľmi cechu pripravuje v dňoch 12. -13. -14. júla 2019 Gajdošský dvor v Detve, ako súčasť Folklórnych slávnosti pod Poľanou. Preto Vás v mene CSG chcem o tejto milej udalosti informovať a zároveň na túto akciu čo najsrdečnejšie pozvať. Členov a priateľov cechu, rodinných príslušníkov, ale i ľudí z ulice ktorí milujú folklór a hlavne gajdošskú muziku a kultúru. No najdôležitejšie bude, aby sa na tomto podujatí zúčastnilo čo najviac gajdošov, členov, ale i nečlenov cechu, ktorí svojou hrou vytvoria tú pravú atmosféru gajdošského dvora. Preto by som Vás chcel poprosiť o predbežné informácie, kto by sa tohoto podujatia zúčastnil, prípadne na koľko dní, alebo dátum predbežnej účasti. Je to samozrejme nezáväzné. Pre Nás organizátorov bude táto informácia veľmi nápomocná na zabezpečenie bezproblémového priebehu tejto významnej gajdošskej akcie CSG. Postupne budeme gajdošskú pospolitosť o všetkom informovať. Kto by mal záujem a chuť pomôcť pri organizovaní dvora budeme sa na Vašu spoluprácu o to viac tešiť. Prosím dajte o sebe vedieť, aj telefonicky 0915 433 579. V mene rady CSG Jaroslav Chalupka (sekretár CSG)