Trojhlasné gajdy s dvojitou melodickou píšťalou a nafukovacou trubicou.
Hlavná píšťala uzatvorená.
Najväčšie geografické rozšírenie týchto gájd možno lokalizovať popri najhomogénnejšom gajdošskom ohnisku, totiž mikroregióne Pohronského Inovca s troma susediacim obcami Malá Lehota, Veľká Lehota a Jedľové Kostoľany, kde sa gajdošská tradícia zachovala dodnes a popri okolí Zlatých Moraviec ho v minulosti reprezentovala oblasť, ktorá je na západe ohraničená Tríbečškým pohorím, Vtáčnikom a Štiavnickými vrchmi až po Levice a na juhu, resp. na juhozápade sa prekrýva s ďalším gajdošským regiónom – okolím Nitry.
Melodická píšťala ( gajdica ) tohto druhu gájd ( gajdi, gejdi ) je dvojitá trubica vyrobená z jedného kusa dreva. Ľavá píšťala ( húčik, malí huk ) má jeden hmatový otvor v predu a k jej predĺženému dolnému koncu sa pripája ozvučnica. Pravá píšťala ( gajďička ) je kratšia, má 5 hmatových otvorov vpredu a 1 hmatový otvor vzadu ( palečňica ). Na dolnom konci je uzatvorená krátkym dreveným kolíkom. Vzhľadom na špecifickú funkciu v gajdošskej hre používame pre ľavú píšťalu označenie kontrová píšťala. Pravú t.j. vlastnú melodickú píšťalu nazývame hlavnou píšťalou z dvoch dôvodov: V porovnaní s kontrovou píšťalou má väčší podiel na tvorbe melódie, resp. rozmiestnením hmatových otvorov je identická s melodickou píšťalou všetkých druhov troj-, štvor – i päťhlasých gájd. Nad hmatovými otvormi gajdice je nalepený vosk k dolaďovaniu niektorých tónov.
Do vývrtov na hornom konci melodickej píšťaly sa vkladajú dva piskory z čiernej bazy ( húčikový a gajďičkový piskor ). Obyčajne je húčikový piskor dlhší.
Ozvučnica melodickej píšťaly ( roh, roštek, trachtár ) je z mosadzného plechu. Oblúková časť sa nasúva na predĺženú kontrovú píšťalu a sú na nej vyvŕtané 3 – 4 bočné dolaďovacie otvory, resp. 1 spodný kontrolný dolaďovací otvor. Kónické rozšírenie je čiastočne uzatvorené krytom. Ústie ozvučnice je kvôli väčšej stabilite spojené s kolienkom plechovým pásikom sformovaným do tvaru „S“. K nemu je pripojená mosadzná retiazka s háčikom ( šparcháč, sparák ) na odstraňovanie vosku, ktorým sa čiastočne prikrývajú hmatové otvory pri ladení nástroja.
Burdónová píšťala (huk, húk) je cylindrická trubica zložená z troch pohyblivých častí (stavcov). Je dlhá 600 – 650 mm, pričom dĺžka jednotlivých stavcov sa pohybuje v rozmedzí 200-210 mm. Jej vnútorný priemer je 8 mm. Burdónová píšťala býva v celej dĺžke zosilnená a ozdobená 6-7 mm širokými mosadznými pásikmi. Miesta spojov jednotlivých častí sú zosilnené mosadzným, cca 35 mm širokým prstencom. Dolný koniec burdónovej píšťaly zakončuje ozvučnica. Huk spája so vzduchovým rezervoárom huková klatka t.j. cylindrická trubica s jedným alebo dvoma žliabkami a sitom , ktoré chráni ústie jej horného konca.
Vzduchový rezervoár (mech, temlov) je narozdiel od dvojhlasých gájd v postavení dole nohami, t.j do vývodu po prednej pravej nohe sa vsúva nafukovacia trubica, do vývodu po prednej ľavej nohe klatka burdónovej píšťaly.
Nafukovacia trubica (fukáč, dycháč) je dlhá 80-100 mm, s vŕtaním 6-8 mm odhladnuc od spojovacej časti na dolnom konci so spätným ventilom je vonkajšieho kónického tvaru. So vzduchovým rezervoárom ju spája klatka fukáča dlhá 150-200 mm. Na dolnom konci je uzatvorená, aby prúdiaci vzduch smeroval cez jej bočný otvor do zadnej časti temľova .
Hlavná píšťala ovtorená.
Geografické rozšírenie tohto druhu gájd, ktoré v súvislosti so zachovanou kontinuálnou gajdošskou tradíciou do súčasnosti označujeme zjednosušené ako trojhlasé gajdy Podpoľania a priľahlých regiónov, zahŕňalo s výnimkou sporadického výskytu na východe , severe a v oblasti Pohronského Inovca takmer celé Slovenska.
Rozhodujúcim kritériom rozlíšenia týchto gájd ako samostatného druhu je konštrukcia melodickej píšťaly ( gajdica, prebierka, dvojka ), t.j. jej otvorená hlavná píšťala ( pätorka ) v celom priebehu s bočným dolaďovacím otvorom ( štimová dierka) na dolnom konci.
Ozvučnica melodickej píšťaly ( roh, rožok ) je pripojená ku kontrovej píšťale ( jednorka, malí huk, hučok ) a je vyrobená buď z mosadzného plechu alebo kombinovaná s hovädzím rohom. Retiazka šparcháča je na rozdiel od predchádzajúceho druhu gájd pripevnená k vypustenému výčnelku na zadnej strane gajdice . Piskory sú z trstiny alebo čiernej bazy. Melodickú píšťalu spája s mechom kozička , ktorej vnútorný priemer je 25-30 mm.
Burdónová píšťala ( huk ) je dlhá 600-900 mm s vŕtaním 8-12 mm. Dĺžka jednotlivých stavcov sa pohybuje v rozmedzí 150-200 mm. Zosilnené a ozdobené sú nielen na miestach spojov, ale aj na väčšine svojej dĺžky. Burdónová píšťala je ukončená ozvučnicou ( roh, trúbka, trubka ) rovnakej konštrukcie ako ozvučnica gajdice , ale väčších rozmerov.
Vzduchový rezervoár ( mech, temľov ) je rozmiestnením píšťal identický s temľovom predchádzajúceho druhu gájd.
Nafukovacia trubica ( chlipák, chlipáč, dímacia píšťala, dúchač )je dlhá 20-30 mm, je cylyndrického alebo kónického vývrtu a je vybavená spätným ventilom ( príchlopka, klapka ). Klatka nafukovacej trubice s uzatvoreným dolným koncom a bočným otvorom je dlhá 60-70 mm.
Hlavná píšťala otvorená – so šiestimi hmatovými otvormi vpredu a jedným vzadu.
Išlo o gajdy maďarskej proveniencie. Na južnom Slovensku sa popri predchádzajúcom nástrojovom variante sporadicky objavoval ďalší druh trojhlasných gájd, t.j. gajdy s pridaným malým 6 hmatovým otvorom (blšia dierka), ktorý sa nachádzal na prednej strane hlavnej píšťaly oproti zadnému hmatovému otvoru. Pomocou blšej dierky bolo možné rozšíriť tónový rad gájd o nové poltóny, a tým hrať aj molové piesne. Keďže hmatové kombinácie a prstoklad boli na takejto gajdici odlišné od tradičnej techniky hry, mnohí gajdoši blšiu dierku nevyužívali a natrvalo ju zapchávali voskom.
(text: Bernard Garaj ml.)
Dominik Garaj
