Milý čitateľ, spoluhráč, a každý, koho zaujímajú gajdy a gajdošská muzika.

Rada by som sa s Vami podelila o neopakovateľný zážitok, ktorý mám z festivalu v Španielsku. Bolo to na začiatku letných prázdnin roku pána 2010.

12. júla podvečer, alebo skôr večer sa partia gajdošov vybrala na festival do španielskej Astúrie. Počet posádky bol kvôli doprave obmedzený z celého počtu na 8 ľudí. Takáto „kompaktnejšia“ verzia sa najprv stretla v Devínskej Novej Vsi, kde sme sa rozlúčili so slovenskými priaznivcami gajdošskej muziky. Skúšali sa vtedy ešte „horúce“ nové nástroje a to plastové gajdy v B-čkovom ladení. Tieto gajdy, vyvinuté práve pre potreby slovenských gajdošov združovať sa v skupinách a hrávať spolu nielen so svojimi rodákmi, ale aj s ostatnými gajdošskými národmi vlastne viedla k tomuto festivalu, na ktorom sme sa stretli s rôznymi ľuďmi, ktorí mali takéto ladenie a mohli sme si bez zábran zahrať s ostatnými. Týmto by som sa chcela poďakovať výrobcom týchto univerzálnych hlasných gájd Čalamachovi a Ďurovi, ktorí sa dreli do poslednej minútky pred odchodom, aby gajdy ladili a hrali tak ako mali. Za toto Vám chlapi patrí veľké ĎAKUJEME.

Aby som ešte skompletizovala toto rozprávanie, mala by som povedať, kto sa výpravy zúčastnil:

– Juraj Dufek – vedúci výpravy, gajdoš

– Ľubomír Čalamacha Tatarka – najhlavnejší šofér, gajdoš

– Nico Lipovský – druhý najhlavnejší šofér, bubeník

– Lukáš Lacko – gajdoš

– Andrej Babiar – gajdoš

– Michal Machava – gajdoš

– Tomáš Blažek – gajdoš

– Dominika Kevická – gajdoška

Asi okolo 1:00 v noci sme prešli Slovensko – Rakúskymi hranicami a tým sa začala naša zahraničná cesta. Precestovali sme krížom cez Rakúsko, Taliansko, Francúzsko a aj cez Španielsko až do Astúrie. Typickú slovenskú obživu, žinčicu donesenú Čalamachom, sme skonzumovali ešte pred francúzskymi hranicami. Prvá väčšia prestávka nastala v druhý predvečer cesty na jednej francúzskej pláži. Okúpali sme sa a potom sme si zahrali na gajdách v jednom miestnom hudobnom bare. Druhý deň na obed sme prišli do cieľa našej cesty, do mestečka Villaviciosa.

Prijali nás milý ľudia, boli sme sa ubytovať, oddýchnuť si po ceste a išli sme na večeru. Dostali sme morské plody a ochutnali sme miestny nápoj, Sidru, ktorý musí byť nalievaný z výšky, pretože sa musí dostatočne prevzdušniť, a musí dopadať pod určitým uhlom na pohár. Ako nalievanie tak aj podávanie ma prekvapilo. Kto nezažil, tak vrelo odporúčam.  Prekvapivé bolo, že nápoj, ktorý ostal vylievali do výleviek, ktoré boli priamo v podniku na zemi. Ohľadom nalievania, sa stávalo, že bola celá zem pokropená touto tekutinou. Je to zaujímavé, hlavne kvôli absencií takéhoto javu u nás.

Na druhý deň sme zašli cvičiť na večerné folkové vystúpenie. Kvôli tomuto vznikla nákazlivá runda z Kamienky. Vďaka tomuto vystúpeniu sme sa dozvedeli, že v našej výprave sa nachádza viac multiinštrumentalistov ako sme si mysleli na začiatku.

Počas festivalu sme boli účastníkmi viacerých sprievodov (niektorých aj o tretej v noci), viacerých vystúpení a dostali sme sa aj do španielskych novín. Boli sme sa okúpať v oceáne. Na obedy aj večere sme mávali polievky z morských potvoriek a aj samotné morské potvorky ako hlavný chod.

Na ceste späť sme sa zastavili vo Francúzskom meste Cannes, kde sme sa tiež okúpali, a tak sa s morom rozlúčili. V deň príjazdu do Bratislavy sme sa ešte zastavili u kamaráta Dana na chate, kde sme dali bodku za úspešným festivalom, pravdaže hraním na gajdy.

Pri pozeraní fotiek z tejto akcie som si spomenula, akí sme boli všetci šťastní, a aký bol tento zájazd super. Vynikajúci ľudia zo Slovenska aj z ostatných krajín.  Zábava od rána do večera a od večera do rána. Tento festival je presne taký, ako má festival byť.

Chcela by som sa týmto poďakovať všetkým ľuďom, ktorí sa podieľali na tom, aby bol tento festival možný. Veľká vďaka patrí šoférom, ktorí sa starali o našu bezpečnosť a o správne docestovanie. Ďakujeme Vám. A tiež všetkým účastníkom zájazdu, ktorí vytvárali vynikajúcu atmosféru a zaručili, že na tento festival tak ľahko nezabudneme.

Všetkým Vám veľmi pekne ďakujem, za tento úžasný zážitok.

Dominika