Štvorhlasné gajdy s trojitou meldoickou píšťalou a nafukovacou trubicou
Hlavná píšťala otvorená, oktávová píšťala
Gajdy s melodickou píšťalou tejto konštrukcie sa spájajú s okolím Nitry a najmä s posledným gajdošom tohto regiónu – Jozefom Antalíkom (1898-1989). Ich sporadický výskyt v iných častich Slovenska dokumentujú zmienky o trojitej melodickej píšťale v štúdii A.POLONCA (Gajdy – ľudový hudobný artefakt.).
Najcharakteristickejším znakom tohto druhu gájd je konštrukcia melodickej píšťaly. Je to trojitá trubica vyrobená z jedného kusa dreva. Na jej prednej pravej strane sa nachádza kontrová píšťala (jednorka, odrážka) s 1 hamtovým otvorom. Ľavá, hlavná píšťala ( pätorka, abeceda, prebierka ) má 5 hamtových otvorov, 1 bočný dolaďovací otvor a je v celom priebehu otvorená. Na zadnej strane gajďice sa nachádza tretia píšťala, dlhá 38-60 mm a na dolnom konci je uzatvorená. Po odkrytí ej jediného hmatového otvoru ( palečňica ) znie oktáva základného tónu, preto ju nazývame oktávovou píšťalou. Do vývrtov na hornom konci melodickej píšťaly sa vsúvajú tri piskori z trtiny alebo čiernej bazy. Ku kontrovej píšťale je na dolnom konci pripevnený drevený koňík . Popri funkcii ozvučnice nahrádza predĺženie kontrovej píšťaly, ktoré je nevyhnutné na znenie spodnej kvarty základného tónu. Je to kónická, zhora nadol sa zužujúca trubica dlhá 90-110mm, široká 60-80 mm, ktorá tvorí stred medzi dvoma zrkadlovo vyrezanými hlavami koňa, alebo ovce. Koňík môže byť aj polovičný, t.j. s jednou hlavou. Prinližne v strede dĺžky trubice sa nachádza pozdĺžna štrbina, ktorá sa zapcháva voskom a nahradzuje tak dolaďovacie otvory ozvučnice predchádzajúcich typov gájd. Ku koňíku je pripevnená retiazka so šparcháčom.
Gajdicu s mechom spája kozička alebo antropomorfná hlávka (spodobou ľudskej hlavy) s roznakým pravouhlým vývrtom. (Na základe prác B. Sárosiho (1967) a B. Širolu (1937) možno usudzovať , že antropomorfná hlávka je podľa všetkého maďarskej proveniencie, koňík sa k nám dostal cez maďarské územie pravdepodobne z Chorvátska. Ide tak zrejme o jeden z viacerých dôkazov súvislosti našich troj- a štvorhlasých gájd s chorvátskymi gajdami.)
Burdónová píšťala ( huk )ˇje dlhá 500-800 mm, s vnútorným priemerom 8-8,5 mm a je zložená s troch stavcov , ktoré sa do seba zasúvajú. Zakončená je ozvučnicou z mosadzného plechu.Vzduchový rezervoár ( mech, ťemľov ) a nafukovacia trubica sú rovnaké ako u predchádzajúcich druhov gájd.
Hlavná píšťala uzatvorená, oktávová píšťala
Hoci ide opäť o nástroj Jozefa Antalíka, za samostatný druh gájd ho považujeme z troch dôvodov:
1. Hlavná píšťala má síce dolaďovací otvor, ten však spolu s jej dolným koncom dodatočne uzatvorený.
2. Tento konštrukčný prvok bol ako jeden z dôležitých činiteľov rozdielnych štýlov hry základom diferenciácie trojhlasých gájd.
3. Trojitá gajďica s uzatvorenou hlavnou píšťalou je známa aj ako melodická píšťala gájd s pomocným mechom. Ten bol aplikovaný na staršie štvorhlasé gajdy s nafukovacou trubicou, t.j. na tie, o ktorých sa na tomto mieste zmieňijeme.
Hlavná a kontrová píšťala uzatvorená, malá burdónová píšťala
Ide o gajdy, ktoré vyrobil gajdoš Ján Huďan zo Zvolenskej Slatiny a ktoré sú pozoruhodné stavbou melodickej píšťaly. Tá aj napriek tomu, že sa neuplatnila ako trvalá súčasť gájd, dokazuje invenciu konštrukčného myslenia jej tvorcu.
Pravá, kontrová píšťala, ktorá sa nachádza na prednej strane gajďice má jeden hamtový otvor, ľavá, hlavná píšťala má 5 hmatových otvorov vpredu a 1 zadný hamtový otvor. Obidve píšťaly sú na dolnom konci uzatvorené. Tretia píšťala na zadnej strane je na rozdiel od oktávovej píšťaly predchádzajúceho druhu gájd otvorená v celom priebehu a nemá žiadny hmatový otvor. Pomocou otočného kolíka priečne pretínajúceho jej vývrt na dolnom konci ju možno uzatvoriť, čím jej tón prestáva znieť. Pootočením kolíka do druhej polohy sa otvor, ktorý je v ňom vyvŕtaný, prekryje s vývrtom zadnej píšťaly a jej tón znie nepretržite preto názov malá burdónová píšťala.Táto gajďica je uložená v nástrojovej zbierke múzea SNM v Dolnej Krupej.
S výnimkou zadného hmatového otvoru hlavnej píšťaly je táto gajďica identická s melodickou píšťalou poľských podhalanských gájd. Uvedené konštrukčné prvky však dokazujú, že ide o originálne riešenie Jána Huďana.
Štvorhlasné gajdy s trojitou melodickou píšťalou a pomocným mechom
Hlavná píšťala uzatvorená, oktávová píšťala
Správy o výskyte štvorhlasých gájd tohto druhu sa síce bezprostredne týkajú kopaníc pri Bzinciach pod Javorinou a pri Lubine, ale možno predpokladať, že ich tradícia na slovenskej strane pod Veľkou Javorinou v okolí Nového Mesta nad Váhom väčší geografický záber. Melodická píšťala bola prakticky identická s melodickou píšťalou štvorhlasých gájd Jozefa Antalíka. Burdónová píšťala visela kolmo za hráčom vzhľadom na veľké rozmery ozvučnice. Umožňovala to pravouhlo lomená prívodná trubica. Použitie pomocného mechu je zrejme odrazom intenzívnych obojstranných kontaktov medzi slovenskými a moravskými gajdošmi, v rámci ktorých sa preniesol na slovenské gajdy s nafukovacou trubicou.
(text: Bernard Garaj ml.)
Jozef Antalík
