Gajdy v Poznani

Zdravím všetkých čitateľov, milovníkov gájd, hudby a folklóru.

Nedávno sme sa zúčastnili na XIV. Medzinárodnom „Spotkanu Kolednikow“ v Poznani a blízkom Polajewe. Bol to neskutočný zážitok, už len z toho dôvodu, že to bol v tomto zložení zájazd prvý. Zúčastnili sme sa síce už niekoľkých podujatí, ale iba ako tanečná zložka. Spievali sme si a hrali, len doma v pivnici bez väčších ambícií, skrátka preto, že nás to bavilo a prinášalo nám to radosť. To, že sa zrazu ocitneme na pódiách, bol pre nás šok. Mali sme dojem, že by sme mali ešte skúšať a trénovať, ale bolo nám od starších a múdrejších povedané, že predtým to nik necvičil a netrénoval do javiskovej podoby, zavolalo sa ,ľudia išli   „ ako voda“ a ukázali čo vedeli. Nepotrebovali robiť zo seba niečo unikátne a „honorové“ , skrátka ukázať to čo ich naučili ich otcovia, dedovia a staré mamy. A tak sme šli …

Partia bola skvelá, Ivan Matis, náš polhorsky osvetár, ktorému vďačíme za celý zájazd, a s ním skupina Beskyd na čele s Aďom Matisom, ktorého gajdošom netreba predstavovať. A samozrejme naša skvelá huslistka Katka Masľaňáková, ktorej úžasná hra nás neraz podržala tak, aby sme to zvládli.

Cesta sa síce zdala ďaleká, ale prešla pomerne rýchlo. Ani sme nevedeli ako a už sme hrali a spievali v krásnom drevenom kostole v ktorom bola úžasná atmosféra doznievajúcich Vianoc. Hrať v kostole je zaujímavá skúsenosť, pretože je tam úplne iná atmosféra než na klasických pódiách a musím uznať že sme sa tam cítili naozaj dobre. Ešte lepšie na spoločnej večeri, kde sme sa mohli presvedčiť že Poliaci sú v pohostinnosti naozaj neprekonateľný. Na záver nás čakalo záverečné prekvapenie v podobe krásneho ubytovania v centre Poznane v blízkosti „Stareho rynku“ , čo je prekrásne historické námestie.

Ďalší deň nás toho  čakalo veľa, rozhodne jedna z tých zaujímavejších vecí bolo vystúpenie v kláštore, kde sme boli oddelení od diváčok mníšok veľkou mrežou, keďže zložili veľmi prísne sľuby poslušnosti . O to silnejšie bolo vidieť ich úprimnú radosť s nami prinesenej hudby.

Potom sme pokračovali s koncertom v Múzeu inštrumentov, kde sme nielen hrali, ale mali sme aj možnosť poučiť sa o histórii nášho milovaného nástroja, vidieť jeho predkov a ďalšie možné podoby. To je vlastne to najhodnotnejšie, čo si človek z ciest odnáša popri zážitkoch – poznanie. Poznanie niečoho nového, nepoznaného. Obzvlášť v Poznani.

Popri rôznych gajdošoch a multiinštrumentalistoch, akým bolo zoskupenie, napríklad Chorvátski gajdošský orchester bol pre mňa osobne najväčší zážitok stretnutie s Žofiou Sordil, úžasnou speváčkou z Korbielowa.  Ako my hovoríme „z druhej strany Babej hory“. Táto skromná žena bola skutočne vynikajúca, ako speváčka, ako zabávač ale hlavne ako človek.  Našťastie to od nás nie je ďaleko, takže dúfame že sa s ňou opäť čoskoro stretneme. A nielen s ňou, spoznali sme totiž naozaj množstvo zaujímavých a milých ľudí, ktorí nám vniesli do života nové obzory.

Pocit naozajstného šťastia nás sprevádzal celé tri dni v Poľsku a nemôžeme sa dočkať na ďalšie stretnutie . Sme skutočne vďační organizátorom za pozvanie, Ivanovi Matisovi za jeho neúnavnú činnosť v kultúrnej oblasti, vďaka ktorej sme tam mohli ísť, Ľubovi Tatarkovi za milé slová a dobré rady, Zoši Sordil za veľkú dávku inšpirácie a celkovo všetkým zúčastneným za skvelú atmosféru a dobrú náladu.

ĎAKUJEME!!!!!

Talagovci