Chorvátsko Zagreb-Mihovljan

Všetko to začalo v piatok ráno, keď sme naskočili do majstrovho auta. Pripútali sme si pásy a držali sme si klobúky aby nám ich neodfúklo. Zo Slovenska sme vyrazili okolo 8:00 hodiny všetci sme mali pripravené občianske preukazy a podaktorí aj pasy keďže sme cestovali do Chorvátska na medzinárodný festival. Po prekročení Maďarsko-Chorvátskych hraníc si z nás auto, ktorým sme cestovali vystrelilo. A tak naši zdatní chlapci vyskočili z auta a hybaj tlačiť. Nakoniec všetko dobre dopadlo a docestovali sme živí a zdraví. Cestovali sme v zoskupení ako cechmajster Ľubomír Tatarka za volantom, na mieste spolujazdca sedel vynikajúci pedagóg a škótsky gajdoš Lindsay Davidson a my Gajdošskí trogári.

Zoskupenie v tvare:

Ľubomír Tatarka – šofér, gajdoš
Lindsay Davidson – šoférova podpora na sedadle spolujazdca, gajdoš
Mário Pavel – gajdoš, vedúci hudby Gajdošských trogárov
Filip Chňapek – gajdoš
Michaela Pavelová – gajdoška, vedúca Gajdošských trogárov
Miriam Ďatková – gajdoška
Monika Pavelová – dozor a hlavná podpora

Po príchode do hlavného mesta Zahreb sme sa nechali unášať krásou, históriou a kultúrou, ktorou toto prekrásne mesto dýchalo. Architektúra mesta bola famózna a všetci sme sa nechali unášať noblesou tohto krásneho mesta. Prechádzali sme sa po tomto historickom meste a pripadali sme si ako čínski turisti v Bratislave ale stálo to naozaj za tú 6 a pol hodinovú cestu zo Slovenska.

Prešli sme si veľkú časť mesta. A tu je pár fotografií.

Keď sme si prešli časťou centra mesta, tak ďalšou povinnosťou bolo ubytovanie a aspoň menšia pauza.
Bývali sme v peknom hoteli na pešej zóne, takže sme boli celkom v centre diania a po chvíli sme sa premiestnili do priestorov večerného programu.
Prezliekli sme sa a očakávali sme 21:00 pretože vtedy sa začal program v ktorom sme účinkovali.

 

Atmosféra bola neskutočná a ďalšia z úsmevných vecí ktorá sa nám stala bola, že sme stretli ešte jedného člena našej skupiny, ktorý bol tiež v tom istom čase na tom istom mieste ako sme boli my, tak sa pripojil k nám. Keďže to bol medzinárodný festival všetci sme sledovali iných účinkujúcich
a snažili sme sa pochopiť ich kultúru. Po programe v nás doznievali emócie z programu a vlastne z celého mesta. Vrátili sme sa do hotelu a ľahli sme si do postelí unavení no zároveň nadšení z celého dňa.

 

V sobotu ráno sme sa zobudili a mali sme voľno do nejakej 14 hodiny. Počas voľna sme sa poprechádzali po iných miestach v Zahrebe,ako napríklad katedrálu, hrad, zažili sme výmenu stráží, boli sme sa pozrieť aj na miestnom trhu a hlavne sme sa kochali budovami v centre mesta, ktoré sme deň predtým nestihli  a išli sme si zbaliť veci na ďalšiu cestu do Mihovljan, konal sa tu ďalší festival kde sme účinkovali. Tak isto ako v Zahrebe, atmosféra bola neskutočná. Možno aj vďaka tomu že pred pár rokmi táto krajina vyzerala úplne inak. Po vojne sa ale rýchlo vzmohla a my sme si mohli vychutnať túto parádu v krásnom prostredí. Spoznali sme nových ľudí a ich kultúru. Mário si zahral so skupinou zo Senegalu, ktorí boli naozaj famózni. To znamená, že nezáleží na farbe pleti ani na náboženstve stále sme takí istý ľudia.

Za toto všetko a hlavne za pozvanie vďačíme chorvátskemu gajdošovi Stjepan Večković, vďaka ktorému sme videli kus sveta.

Naše vystúpenie si môžete pozrieť ( TU ).