 |
| Ing. Milan Rusko spoluzakladateľ CSG |
V minulosti tvorili u nás nahrávky gajdošskej hudby publikované na nosičoch väčšinou len doplnok k vokálnej, sláčikovej a inej inštrumentálnej hudbe a gajdy sa vyskytovali len v jednej, či dvoch pesničkách albumu (rôzne antológie ľudovej hudby, album Má pan otec gajdy od Slovenského gajdošského združenia, a podobne, ale platí to aj pre nový CD album FS Gymnik). Ojedinelé monotematické „gajdošské“ albumy bývali zamerané na určité geografické gajdošské oblasti (nahrávky súboru Ponitran, profilové CD Jozefa Zboroňa, album Goluska, či Gajdoši I.,). Kazeta Gajdošská hudba zase podávala seriózny prehľad o stave tradičnej gajdošskej hudby v gajdošsky-aktívnych etnografických oblastiach Slovenska. Nahrávky z rôznych ročníkov festivalu Gajdovačka zase dokumentovali výkony účastníkov daného ročníka. Albumy teda spravidla spracovávali určité časové obdobie, boli fixované na určitú geografickú oblasť a obsahovali aj istý dokumentárny a náučný aspekt.
PÁNI ČASU nekombinujú len muzikologicky, historicky, či štýlovo príbuzné melódie, ktoré by k sebe „pasovali“ ako záhradné ruže do kytice. Túlajú sa skôr po rôznych hudobných sihotiach – močaristých lúkach, riečnych ostrovčekoch i suchých vŕškoch, a zbierajú kytičky z veľmi rozmanitých poľných kvetov. Ich jediným aspektom výberu je atraktívnosť melódie a hudobno-estetická kombinovateľnosť do nových, zaujímavých spojení.
Hudobná formácia Páni času má dnes troch členov. Základnými inšpiráciami gajdošského štýlu multiinštrumentalistu Lukáša Lacka je tradičný prejav slovenských gajdošov predovšetkým z oblasti Pohronského Inovca, tradičná írska a škótska hudba a jej dnešné spracovania, a hra španielskych gajdošov. Technicky i svojou hudobnou predstavivosťou dnes jednoznačne patrí k tým najlepším slovenským gajdošom. Pri hre na píšťale je fascinovaný írskym štýlom nátisku, nasadzovania, práce s tónom a zdobenia, ktorý s obľubou (a treba priznať, že pôsobivo) používa aj pri interpretácii slovenských ľudových melódií.
Tým povestným krkom, ktorý drží hlavu kapely je Lukášova hudobná a životná partnerka Zuzka Hanusová, usmievavá hráčka na bodhráne, či bubne, ktorá ale ovláda aj štýl hry na tamburíne, aký by sme skôr očakávali pri interpretácii ohnivej juhotalianskej tarantely. S chuťou používa i množstvo dômyselných perkusií vlastnej výroby. Naviac prekvapila výborným zvládnutím dychových nástrojov. Jej skvelé šalmajové party dodávajú nahrávkam skutočnú renesančnú vôňu.
„Basa tvrdí muziku“ v tomto zoskupení neplatí. Tu neustály tep kapely vytvárajú predovšetkým bicie nástroje s výrazným gitarovým rytmickým sprievodom málovravného, ale dôrazného a presného Jána Kostolányho. Gitara naviac vytvára aj zaujímavé a nezvyklé harmonické podklady, a je isto plnohodnotným nástrojom, bez ktorého by toto trio nemohlo dosiahnuť svoj hutný, zároveň rytmicky pestrý i harmonicky nápaditý zvuk. Jednu baladu, ktorej názov nesie i celý album, si zaspievala aj Petra Karolusová, ktorá v minulosti s členmi Pánov času spievala v rôznych hudobných zoskupeniach. Petre sa na nahrávke podarilo predviesť prirodzený spevný prejav, ktorý prispel k pôsobivosti tejto kompozície.
Albumom ZELENÉ SIHOTE sa poslucháčovi predstavuje vyzretá kapela so svojim vlastným novým moderným hudobno-estetickým názorom, ktorý vychádza z poznania estetiky svojich hudobných koreňov, výborného zvládnutia techniky hry a nápaditých aranžmánov. Nebojte sa, že vás gajdošská hudba po čase začne nudiť – to vám pri PÁNOCH ČASU isto nehrozí.