Dobrý prázdninový večer vážený priaznivci.
Chcel by som sa s Vami podeliť s pocitmi a poznatkami s podujatí, ktoré pripravili naši organizátori folklórnych festivalov a obecných aj metských podujatí.
Na úvod by som chcel pripomenúť, že som sa hneď na začiatok nezúčastnil FF Myjava, lebo som bol s mladými gajdošmi Adrianom Matisom a Matúšom Kovárom v Paríži a v Gien, kde sme hrali a spievali v dosť sledovaných podujatiach, ktoré navštívili práve ľudia s diplomatických kruhov a myslím si, že po odvedenej práci s chuťov sme sa chytili do hrania. Pozval ma vedúci pomaly 65 ročného súboru Nádeje, aby sme v ich kruhu pohrali a tak sme vycestovali aj do Gien, kde sa zahralo pri zástave a v sprievode do parku.
Po šťastnom príchode domov som sa zameral na prípravu programov na Heľpe, kde som vystupoval podľa želaní režiséra v piatkovom aj nedeľnom galáči. Záleží mi na Heľpe, lebo tam sú veliké väzby na starých gajdošov s tejto oblasti. Chcel by som mimochodom presvedčiť organizátorov, aby sa urobili výstavky Jozefovi Šťavinovi, Gombiarovi aj bratom Kemkovcom, ktorí nám posunuli tradíciu gájd v Heľpe a vďaka Karolovi Plockovi si dnes môžeme vypočuť hru aj krásnu tvár starýho Gombiara…..! Dúfam sa mi podarí zvidieľniť aj tu týchto prostých, ale šikovných ľudí, aby pokračovatelia aj šíritelia tradičnej kultúry, vedeli na čo môžu byť právom hrdí….! Posledné roky, ale tvorcovia programov častejšie dávajú do pozornosti gajdy väčšinov prostredníctvom mňa a ja pevne verím, že si otvoria viac oči a zaspolupracujú aj s ostatnými, mnou ponúknutými gajdošmi. Nech sa Horehronský chlapi držia svojej hrdoby aj naďalej. Všetky ich piesne sa daju na gajdach zahrať a to všetko vraví samo za seba.
Ďaľším a veľmi dôležitým víkendom zase bol prichádzajúci po týždni festival Východná, kde sa už tradične dramaturgovia snažia vsunúť aj gajdošské čísla. Boli sme vlastne v každom programe a vzhľadom k prijatiu gajdošskej kultúry do Unesco vytvorili priestor na program k tejto téme, ktorého som sa ujal sám a pozval som si k tejto štyridsať päť minútovej prechádzke gajdošským Slovenskom tých ľudí-gajdošov, ktorí prezentujú gajdy dlhé roky, ale aj trebárs Jara Chalúpku, ktorý sa snaží v turci spropagovať gajdy a zaradil sa k Ľubovi Páričkovi dlhé roky jedinému turčianskému výrobcovi aj hráčovi. Ospravedlňujem sa oblasti hontianskej, ktorú som len spomenul, že som skrz zaneprázdnenosť Andreja Babiara a pridelený čas nemohol živo odprezentovať tento kraj, ktorí by si to istotne zaslúžil. Tesne pred našim vystúpením mal o gajdach prednášku v humne Bernard Garaj, ktorý povedal množstvu divákov ozaj obšírne čo bolo potrebné povedať a preto mu za ochotu veľká vďaka. V záverečnom galakoncerte som dostal ešte krátky priestor a teší ma reakcia divákov aj hojná učast na programe , na malej scéne. Vzhľadom k tomu, že som program moderoval, tak som sediac za stolíkom pozoroval zaujatosť divákov a veru som mal s toho velikú radosť, že som nevidel odísť ani jedného človeka, ani jednu skupinku. Účinkovali tu Trogári s Veľkého Zálužia, Adrian Matis so skupinou Beskyd s Oravskej polhory, spomínaný Jaro Chalúpka s Belej- Dulíc, Tomáš Blažek, pán Majster Pavol Kužma a Fašangovníci s Veľkej Lehoty. Program som zostavil hral a moderoval. Je na hodnotiteľoch a na Vás, aby ste sa kriticky vyjadrili na jeho kvalitu…! Myslím si, že môj prehľad a skúsenosti boli dostačujúce na prípravu. Chcel by som sa aj teraz všetkým poďakovať za svedomitú prípravu, skoré nástupy na skúšky a pútavé vystúpenie. Východná si proste v roku 2016 gajdy uctila aj so všetkým čo k tomu patrí. Ďakujeme.
Naposledy som spomínal na pre gajdy veľmi vydarený festival tak sa môžem s vďakou poberať na ďaľší festival s celoslovenskou pôsobnosťou a cvengom, do Detvy. Skôr by som ale rád pripomenul aj Bačovské dni v tom istom termíne kde ako viem tak Oravský gajdoši boli a spoľahlivý a znalý problému, riaditeľ Miro Žabenský nikdy nezabudne do programu zaradiť po jednom dvoch aj viac gajdošov a sem tam sa mihne aj nová tvár medzi nimi. Toto nenápadné stretnutie v tieni Detvy dokazuje svoju životaschopnosť a nám slúži k prezentácii nadštandartne. Na Bačovských dňoch hrali Drahoš Daloš, všadeprítomný Adrian Matis a Gurňanky pod vedením Betky Čadeckej.
Teraz sa už môžem venovať programom na možno najobľúbenejšom festivale v Detve. Cestou na tento pre mňa najočakávanejší stret obdivovateľov ľudovej tvorby som premýšľal sediac pred horárňou Pod Bátovou v Hrochotskej doline ako sa Detva vysporiada so skutočnosťou hrdinského činu, prijatia Gajdošských tradícií do zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva už len preto že po odchode staršej generácii pripravovateľov programov som dákosi postrehol akýsi nezáujem a hlavne nevädomosť podpoľancov , že tento nástroj bytostne patrí do každej dediny pod horu Poľanu a tak sa pasujem s presviedčaním pospolitého ľudu aj kultúrnych pracovníkov o prítomnosti tohoto fenoménu. Vedel som že v piatok v programe gajdy budú lebo som do večerného programu bol pozvaný ja aj s Mišom Machavom a to ma potešilo že obrazy gajdujúceho pastiera a gajdoša, hrajúceho pod nohy tancujúcim, tvorca programu Roman Malatinec nezabudol zaradiť. V skrátke sa vyjadrím že v sobotu gajdy nezapasovali do žiadneho programu a večerný program venovaný Fujare a hrdelného sardínskeho spevu v UNESCO mi pripadal , zastaraný, lebo obidve veličiny boli pri všetkej úcte prijaté už v roku 2005. Žiaľ, o gajdach a gajdošskej kultúre, prijatých myslím si s obrovským nasadením a diplomatickými cestami, vzhľadom na to že sú v rôznych podobách úplne na celom svete nepadlo ani slovko a to boli vtedy po prijatí necelých sedem mesiacov. Nechcem vyčítať kamarátom tvorcom že tak neurobili ale stále neviem aký dôvod bol nespomenúť tento fakt lebo podľa môjho súkromného prieskumu
nevedia o tomto detvani nič. A to ma ozaj srdí. Chcem čisto a s pokorou upozorniť vždy na to že tento nástroj nesporne do strání a dedín podpoľania patrí a treba sa mu venovať prinajmenšom tak ako fujaristom. Aj píšťalkári mi dáko vykapali s priestoru a len kedy tedy počuť píšťalku s placu a to je základ všetkého pastierskeho nástrojového arzenálu.
V nedeľu nás na scéne zachraňoval víťaz okresného aj krajského kola v Nitrianskom kraji, gajdoško Filip Chňapek na jeho vek dobrým výkonom a aj s hromovým potleskom. Aj som sa s touto skutočnosťou zdôveril vplyvným ľuďom
o ktorých viem že sa neurazia a že sa dosiahne méta, kedy sa aktuálne veci dozvedia zo scén ľudia v hľadisku lebo ako viem , mali by sme aj v programoch informovať a pôsobiť osvetovo. Môj festival, ktorého som nevymeškal ani jeden ročník sa dakedy hemžil starými gajdošmi ktorých si Leng, Mačák, Štesko, Dúžek, Kovačovič, Danihel a dnes hlavne Milka Sekerešová a Roman Malatinec pozývali na programi a potom hrali obetavo po zákulisí / teraz sa to volá ináč/, po festivalových zákutiach a vždy vytvárali atmosferu, svojim zjavom aj hrou prinajmenšom pozoruhodnú. Toľko k mojim poznatkom s Detvy festivalu festivalov!!
Teraz by sa patrilo zajsť do Korytárok, o týždeň neskôr a k tomuto fujarovému stretnutiu len toľko , že aj tam organizačne zaradil Roman Malatinec gajdošov s Banskej Štiavnici, Miša Machavu a viac som pre povinnosti nevidel,. Pan boh zaplac!
Koncom júla, 30.7. som sa zúčastnil krástneho programu, tzpicky Gruskovského kde Vilo nenechal ako nikdy nič na náhodu a jeho až neuveriteľné skúsenosti a osobné poznania tých ľudí no, až mi mráz chodil po chrbte keď pred mojim vstupom vymenoval všetkých vtedy žijúcich gajdošov a o každom v skratke a zrozumiteľne povedal jeho povahové črty a spôsob ako žil a čím sa živil!!! Krása a poklona pred týmto človekom.
Prvý augustový víkend sme boli na Podroháčskych slávnostiach. Bol so mnou Jožko Kostúr, Martin Tesák a moji žiaci Matúš Kubina a Andrej Predajňanský ktorí hrali všade možne v skanzene a slušne sa odprezentovali v tomto oravskom regione. Škoda že dážď sa postaral o malú návštevu ale nakoniec kulturák pukal vo švíkoch….
V tom istom čase sa poriadalo na Gemeri Koliesko v Kokave nad Rimavicou a tam som dorazil až v hlbokej noci a tak neviem kto tam podporil podujatie gajdovaním. Dlhodobo viem že sa tam vždy dával dôraz na gajdy lebo je to oblasť ktorá si vždy zaslúžila pozornosť aj čo sa gajd týka. Ak sa dá, vždy im pomôžem obsadiť programi aj našimi muzikantami,. Máme ich dosť a treba im dať priestor aby sa práve naostro osekávali a zabúdali na trémy a podobné neduhy.
V pondelok 8. 8. som cestoval s Lukášom Lackom, Adrianom Matisom, Matúšom Kovárom do Glasgow na PIPING LIVE, asi najväčší festival trvajúci dva týždne a je neskromne poviem famózne organizovaný. Všetko tam klapalo na minúty presne a všetko okolo čo nás zaujímalo sme všetci videli prvý krát v živote. PIPING CENTRE bol dáky starý kostol nakomplet zreštaurovaný na koncertnú sálu, obchod s potrebami pre gajdošov od nových nástrojov cez piskory až po prepravné kabely na nástroje, za shopom bolo mini múzeum kde bolo zrozumiteľne vysvetlené všetko k histórii škótskych gajd a na každom kroku bolo cítiť hrdosť miestnych ľudí na škótsku príslušnosť a samozrejme gajdy. V katakombách kostola boli osem skúšovní všetkých kapiel, ktoré majú na prenájom týchto kajút so slušnou akustikov a ohromným odhlučnením. zavreli sa dvere a bolo tichúčko, len čo dakto vychádzal v chodba sa nedalo vydržať od toľkých decibelov. Aby bol areál kompletný tak akási fara, poschodová budova sa zmenila na hotel a vkusnú reštauráciu s kuchyňov. odohrali sme sólovo aj spoločne , sťaby spojené huky štyri polhodinové bloky a videl som na ľudoch skutočné rozčarovanie a veľký záujem o naše nástroje. Našli sa gajdoši ktorým by aj deň bol málo kým by vyčerpali všetky otázky ohľadom našich nástrojov. Chodil som hrdo, len ma mrzí že moji spolupútnici ani jeden nedokázal do týchto dní podeliť sa s Vami o svoje poznatky a svoje zážitky, ktorých boli každý deň hromady. Veď je to asi tak trochu slušnosť informovať nezainteresovaných o tomto festivale,. Verím že už nebudú zabúdať pozývať na tento festival slovenských gajdošov lebo podľa môjho názoru sme ich o kvalite dostatočne presvedčili. V prípade že sa rozhodnú pozvať nás aj na budúce, chcel by som dať prednosť veľkozálužianskym „TROGÁROM“. Zaslúžili by si to aj pre disciplinovanosť a kvalitu prejavu aj v minulotýždňovom zájazde do Zágrebu a Mihovľanu o ktorom Vás bude podrobne informovať moja pomocníčka a budúca kronikárka Mirka Ďatková ktorej isto rada pomôže aj Miška Pavelová!
Tak a ostáva nám pripomenúť si že v predposlednom týždni augusta sa ako už po druhé desaťročie stretávajú milovníci tanca, hudby a spevu v hontianskom chotári, v Hrušove. Ja som pravidelným návštevníkom tohto sviatku ale toho roku som uprednostnil s pochopiteľných dôvodov gajdošský festival v Strakoniciach takže som nebol svedkom práce tej skupiny, ktorá sa podujala odprezentovať gajdy a neviem či aj cech v Hrušove. Nikto mne ani na stránkach cechu žiadnu správu nepodal a to ma veľmi mrzí. Neviem vlastne nič nové ani staré čo sa v tomto priestore udialo,.!
Moje povinnosti ma nasmerovali do Strakoníc na medzinárodný festival ktorý sa konečne začal hemžiť slovenskými gajdošmi a výrobcami. Pre pribúdajúce roky sa ho prvý raz nezúčastnil majster Tibor Koblíček a tak vlastne bol zasuplovaný mnou a Jurajom Dufekom. Myslím si že ľudia tam si začínajú zvykať na kvalitu prichádzajúcu od nás a vďaka práve Jurovi bola aj výstava historických nástrojov Mílu Vaváčka s polovice obsadená práve jeho nástrojmi a to je proste reklama ako remeň!!!! Takto je to skutočne vynikajúca reprezentácia v čase prijatia našej kultúry gajdošskej do zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva. Veľa sa tam o tejto skutočnosti nehovorilo aj keď priatelia v Čechách dobre vedeli o tejto skutočnosti. Akoby boli zaskočený touto skutočnosťou lebo ja som mal zo sebou aj originál certifikátu ktorý mali možnosť prezrieť si mnoho ľudí zaujímajúcich sa o gajdy. Dobrú službu nám v tomto smere urobil aj Miloslav Vaváček a na prednáške aj samotný Juraj Dufek. Ďakujem za seba a veľmi si prácu túto vážim.
Ďalším svetlým bodom bolo vystúpenie Spojených hukov Slovenska. Táto zostava, pravidelne sa obmieňajúca a rozrastajúca sa pozvolna sa zapísala na svojich predstaveniach znamenite a medzi odborníkmi si začína robiť post vážnosti svojim aranžmánom aj dobrej hudobnej kvalite. Myslím si že by nezaškodilo teraz sa častejšie stretávať , hrať, cvičiť a nezaspať na vavrínoch,. Všetko sa dá keď sa chce a verím v rast aj napriek častejšej absencii lídra zoskupenia Jura Dufeka,. Myslím si že Lukáš Lacko by mohol popri výuke hry v BL mohol po diskusiách s Jurajom pokračovať v príprave nových čísel do arzenálu Spojených hukov. teší ma že po mojích akciách v Čechách neraz počujem chválu ale aj otázky na činnosť SHS. teší ma že po očku naši západný susedia sledujú naše smerovanie a tak si myslím že je to aj tak trochu zaväzujúce….! Škoda by bola prispať a nepracovať na rozvíjaní začatého diela.
Po folklornom lete sa udiali množstvá akcií ktoré si pripravovali obce a mestá po celom Slovensku a mne len smutno bolo, že som sa prvý krát nezúčastnil septembrovej GAJDOVAČKY, lebo mi termínovo nezapasoval tento víkend. takže neviem okomentovať dianie a zase sa nikto nenašiel čo by článkom pripomenul dianie v Oravskej Polhore,. Škoda, je to priam naša povinnosť ako členov Cechu slovenských gajdošov aby sa dakto podujal zhodnotiť a informovať čo sa nového udialo na tomto výborne pripravovanom podujatí,.
Ja som v tomto čase zúčastnil sa RADVANSKÉHO JARMOKU v Banskej Bystrici, mojom rodisku a podarilo sa mi po sedemnástych rokoch opäť postaviť sa na námestie a vysvetliť bystričanom, hosťom aj jarmočníkom že gajdy vždy boli a od tohoto ročníku aj budú naďalej súčasťou jarmoku lebo je to veľmi dôležitý medzník, kedy sa tomuto nástroju venovala u nás taká pozornosť. Odovzdal som primátorovi gajdy pred plným námestím a to tiež naštartovalo spoluprácu mnou ignorovanú dlhé roky. prisľúbil som že budem v tejto ceste pokračovať aj so svojimi žiakmi a všetkými priateľmi čo sa o prípravu zaujímajú. teší ma koľko záujemcov sa zastavilo pri roztočenej tokárni a zaujímali sa o detaily výroby,. To je presne to čo si myslím, že by pomohlo riešiť problém nezáujmu mládeže a hlavne rodičov, učiteľov a profesorov, ktorí prví mali byť informátormi a zaúčať svoje deti a žiakov v školách…
Chcel by som pripomenúť milú príležitosť si spontánne zahrať medzi ľudmi, ktorí si to ozaj zaslúžia, valasi sa lúčili so sezónou piesňou, veselosťou aj zádumčivými valaskými piesňami a my sme ako každý rok nástrojami podporili mitrovačku na troch salašoch. Aj by sme na viacej išli ale ich už niet,…..chýbali mi muzikanti s mladých radov, nikto sa nechytá aj takto si uctiť ľudskú prácu a um zabudnutého čistého sveta. Rok na salaši je dnes veľmi zraniteľná skutočnosť a je len otázkou krátkeho času a nebude kde ísť mitrovať. Nie som zástanca mitrovania v kultúrnych domoch preto som aj odmietol tieto cirkusy a radšej som išiou podať ruku tým, čo si to najviac zaslúžia a gajdy mi v tom pomáhali. Martin Tesák a Karol Kočík dávnejšie tiež pochopili čo treba a kde je naše miesto.
Čas sa nezadržateľne rúti do jeho záveru a tak v tomto adventnom čase sa úfam že sa členovia SHS, cechu a všetci čo vedia vinšom a vianočnou melódiou okrášliť vianočné jasle pri ježiškovi a po domoch svojich priateľov , rodiny a známych pohrať a niesť zvesť narodenia krista podľa starodávnych zvykov čo je veliká koncoročná príležitosť naduť gajdy a pustiť ích hlas po chotári!!!!
Nech Vám všetkým boh dá silu žiť v zdraví a porozumení, nech sa Vám darí v školách, zamestnaniach aj na všetkých postoch ktoré zastávate. To Vám s celého srdca vinšujem a do skorého videnia s gajdy hrou!
Ľubo Tatarka
Martin Takáč.